MAIN PAGE /
HLAVNÍ STRANA:
ON LINE MAGAZÍN O FILATELII A SBĚRATELSTVÍ ...
http://www.japhila.cz/
LACNÁ POŠTOVÁ ZNÁMKA VYJDE SLOVENSKÚ REPUBLIKU RIADNE DRAHO
Reklama:
Svaz českých
filatelistů
Zúbkovaná
„válovstory“ na modroNebyť
indických teroristov, minister Prokopovič by bol šliapol do peknej onej...
hanby! Šéf rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií mal o niekoľko
dní v Indii otvárať výstavu slovenských poštových známok, ktorých
autorom je jeden z našich najlepších "známkových umelcov"
doc. M. Činovský. Kvôli teroristom však prezident republiky svoju návštevu
Indie odriekol a doma zostal aj člen jeho suity pán minister Prokopovič.
Výstavu teda neotvorí. Keby však pásku prestrihol, bolo by došlo k náramne
kurióznej situácii: expozíciu slovenských
poštových známok, ktoré dosial patrili medzi najkrajšie na
svete, by bol požehnal hrobár slovenskej poštovej známky. Je to totiž
tak, že žiadny z doterajších ministrov sa k malému, ale pre štát
veľmi výnosnému biznisu s názvom poštová známka nesprával tak macošsky
ako práve Pavol Prokopovič. Bol to on, kto výrazne prispel k tomu, že
z cenného malého papierika sa stáva tuctový malý papierik.
Je
zbytočné pýtať sa, či sa na to ešte pamätáme... Pravdaže, áno!
Studený november, štrnganie kľúčmi a horúce výkriky nekonečného
davu, aby tomuto národu už konečne vládli odborníci. Aby pri kormidle
nebola podstatná stranícka knižka, ale vedomosti človeka a jeho
schopnosť viesť a riadiť spoločnosť, veľký podnik či malú firmu.
Veľké nádeje, ešte väčšie slová... Necelých 14 rokov po onej
pohnutej jeseni sú však naše veci obecné absolútne v starých koľajach:
ba čo viac, voz, na ktorom sa vezieme, zapadol do ekonomického aj morálneho
bahna ešte hlbšie ako predtým. Pri riadení spoločnosti sú opäť
prvoradé stranícke záujmy a „boj za svetlý zajtrajšok“ zvádza
iba hŕstka vyvolených ľudí. Tí bojujú tvrdo, neľútostne - a iba za
seba! Novodobá „válovstory“ má dokonca taká podobu, že v mene
zlodejského hrabania prachov je možné prečiarknuť hoci aj dobré meno
republiky. Ako príklad môže poslúžiť slovenská poštová známka!
Malá
rekapitulácia veľkej slávy
Za
desaťročie samostatnosti vydalo Slovensko bezmála tristo poštových známok.
Naša mladučká republika ich pripravila na takej vysokej úrovni, že to
vyrážalo dych aj známkovým veľmociam, akými sú Švédsko, Nemecko
či Rakúsko. Niekoľkonásobné najvyššie nožné ocenenie (najkrajšia
známka sveta, Európy atď.) bolo uznaním zároveň tou najlepšou
reprezentáciou Slovenska vo svete.
Slovenská
známka mala vlastne podobný osud ako slovenský hokej - v jednej aj
druhej oblasti sme začínali od nuly, ale s obrovským dedičstvom z éry
Československa. Dedičstvom bola tradícia, umelecký vklad a tiež
osobitý štýl, pred ktorým svet padal na kolená. Paradoxné na celej
veci je však to, že skvelú slovenskú poštovú známku prečiarkol práve
skvelý slovenský hokej!
Aby
ale nedošlo k omylu, hokej je v tom absolútne nevinne.
V
náklade 200-tisíc kusov s platnosťou od 30. mája 2003 vyšla
príležitostná poštová známka "3. miesto na MS v ľadovom
hokeji, Fínsko
2003". Bola to krátko po sebe už druhá známka s hokejovým
námetom, pretože na tej prvej naši umelci a rytci zvečnili historické
slovenské hokejové zlato. S
touto v poradí už 297. slovenskou známkou sa však spája zvláštne
prvenstvo: bola prvá, ktorú vytlačili ofsetovou technikou a to dokonca
v Anglicku.
Fakty
hovoria, že 296 známok s nápisom Slovensko prijal svet s nadšením. Väčšina
z nich sa svojou umeleckou úrovňou, kvalitou profesionálneho
spracovania aj celkovým vyznením radí k absolútnej špičke a svetoví
odborníci o nich hovoria ako o umeleckých skvostoch. Mimochodom, v
Anglicku existuje Klub českej a slovenskej poštovej grafiky a jeho členovia
naše známky považujú za miniatúrne výtvarné klenoty. Podobný názor
majú filatelisti v desiatkach krajín celého sveta.
Začiatok
konca
Oného
predposledného mája síce generálny riaditeľ štátneho podniku Slovenská
pošta Ing. Jaroslav Dobrotka v bratislavskom hoteli Forum
pripravil veľkú slávu, ale už pri krste "hokeja" zazneli
hlasy, že je to začiatok konca chýrečnej slovenskej poštovej známky.
Mnohí experti aj zberatelia boli šokovaní, že krajina so závideniahodnou
tradíciou jedinečných známok urobila znenazdajky čelom vzad a cúvla o niekoľko rokov dozadu.
Ministerstvo, ktoré bolo zo zákona zodpovedné za vydávanie a kvalitu
poštovej známky, sa z nepochopiteľných príčin začalo hrať na mŕtveho
chrobáka. Prosto vyprázdnilo priestor pre Slovenskú poštu. A tá
pripravila nemilé prekvapenie. Obrazne povedané, namiesto podpory
doterajšieho programu vysokej kvality značky „made in Slovakia“,
vyrukovala s tuctovým výrobkom, na ktorý nie je možné dať ani
len záruku. Zrieknutie sa techniky oceľotlače, odstavenie talentovaných
výtvarníkov aj rytcov a uprednostnenie anonymných tvorcov, ktorí do známky
„vtlačia“ hoci aj tuctovú fotografiu, nie je totiž nič iné
ako súmrak slovenskej známkovej tvorby.
Riaditeľ
Dobrotka sa v súvislosti s ofsetovou známkou "hokej" nechal počuť,
vraj autorom nápadu je on a že známka bola vytlačená v
rekordnom čase. Zdôraznil
to ako svoju veľkú zásluhu. Možno mu však treba pripomenúť, že vydávanie
známok nie sú šprintom a v otázke reprezentácie krajiny je
trestuhodné, ak sa špičková slovenská známka mení na lacnú jarmočnú
marku. Ofsetové známky - a najmä také "vydarené" ako
"hokej", ktorej ako cenine chýbajú ochranné prvky, fluorescenčná vrstva atď. - nám zaručia miesto azda len medzi
africkými krajinami, ktoré robia zo známok primitívny biznis.
Nehovoriac už o tom, že tie krajiny majú zväčša reputáciu na úrovni
cnosti ľahkých dám v bordeli.
Ja
pán, ty pán...
(a
kozy pásť pôjde daňový poplatník)
Riaditeľ
pošty, hoci aj ten generálny, by vlastne ani nemal čo hovoriť do vydávania
známok, pretože podľa zákona o poštových službách ich vydavateľom
je ministerstvo. Na Slovensku je to však tak, že veci strácajú svoju
logiku, keď sa stanú predmetom politických záujmov. A tu sme pri
merite veci. Prokopovičovo ministerstvo zaodiate do modrej farby SDKÚ začalo
hrať s malým, ale výnosným zúbkovaným papierikom veľmi zvláštnu
hru. Doteraz známky podpisoval minister, "hokej" však až v deň
jeho vydania (!) podpísal štátny tajomník. O veciach, že na známke sú
živí ľudia (túto výsadu mal dosiaľ iba prezident a v mnohých krajinách
sveta ju nemá ani on), že text je pre zahraničie nezrozumiteľný, že známka neprešla námetovou ani realizačnou komisiou atď.
nebola reč. Ani nemohla. Nikto sa totiž na nič nepýtal. Ani pán
minister, ani jeho podriadení bezprostredne zodpovední za vydávanie známok.
Mlčali zrejme preto, aby riaditeľa Dobrotku nevytočili, pretože ten na
žiadnu z položených otázok nemá uspokojujúcu
odpoveď. Väčšina
otázok si však odpoveď' žiada a pretože Slovenská pošta je ešte vždy
štátnym podnikom, pán generálny riaditeľ by mal odpovedať
daňovým poplatníkom
hoci len na dve otázky. Napríklad kto sprostredkoval výrobu "hokeja"
v Anglicku v tlačiarni Walsall Security Printers, Ltd. a koľko nás to
sprostredkovanie stálo.
Zaujímavá
je aj ďalšia vec: mlčí aj prezident republiky R.
Schuster, hoci o celej zúbkovanej kauze "hokej" bol podrobne
informovaný! Je to zvláštne, pretože práve on ako najvyšší
reprezentant Slovenskej republiky by mal dbať, aby Slovensko za žiadnych
okolností neprišlo o svoje dobré meno, ktoré si získalo vďaka
talentu a profesionalite svojich ľudí.
Pokrútené
paragrafy
Posmešníci
tvrdia, že Pavol Prokopovič vojde do dejín ako minister, za ktorého
niektoré vlaky meškali a niektoré odchádzali predčasne. Rovnako je to
aj so zákonmi. Niektoré neboli rešpektované, iné zase pracovali ešte
pred prijatím. Ako príklad môže poslúžiť novela poštového zákona, ktorú navrhuje
Prokopovičovo ministerstvo. V jej texte je už čierne na bielom, o čo
vlastne v kauze poštových známok ide. Jednou z najdôležitejších
zmien je vypustenie paragrafového znenia (§ 11 odst. 1 písmeno c) o vykonávaní
štátneho dohľadu nad vydávaním a používaním poštových známok...
Novela ešte nie je schválená, ale Slovenská pošta sa už správa ako
monopolný vydavateľ známok. Už nepotrebuje ani štátny dozor, ani
odborníkov v komisiách...
Aféru
so známkou "hokej" mnohí považovali za náhodu. Keď sa však
o tri mesiace história zopakovala, všetkým bolo jasné, že je to zámer.
O niekoľko dní našu krajinu navštívi Svätý Otec. Hoci ide už o
jeho tretiu návštevu Slovenska, stále je to mimoriadna akcia. Udalosť
sa teda zákonite dostala do emisného plánu známok roku 2003. Padol návrh,
že na známke bude pápežský znak, pretože portrét Jána Pavla II. už
na slovenskej známke je. Námet realizoval jeden z našich najlepších
známkových umelcov doc. Činovský, ale po troch mesiacoch mu ministerskí
úradníci oznámili, že pápežský znak sa na známke nesmie používať.
Čudná informácia, pretože videl známky z celého sveta, na ktorých pápežský
znak bol...! Ale dobre, ministerstvo si známku objednalo, má teda
pravdu! Použil náhradné riešenie a ako podklad známky použil portrét
pápeža od akad. maliara Jozefa Baláža. Pripravil rozkresby, z Prahy mu
kuriérskou poštou poslali dosku, aby prípravné práce nemeškali... V druhý
júlový piatok dostal správu, že podklady má nasledujúci pondelok do
9. hodiny odovzdať na bratislavskej pošte č.1 v tej a tej miestnosti...
Známku si však uňho objednalo ministerstvo a nie Slovenská pošta, a
preto podklady k novej známke "pápež" odovzdal v pondelok
poobede na ministerstve.
V
tej chvíli sa strhla búrka s hromobitím.
Vraj
preto, že podklady neboli dodané včas, Slovenská pošta si
vytlačenie známky "pápež" objednala v Londýne. Pán riaditeľ
Dobrotka konal bleskovo... Zaskočená ministerská komisia dostala na
nahliadnutie nekvalitný faxový podklad toho, čo by malo byť budúcou
známkou a projekt - zamietla! Čuduj sa svete, známka však napriek
mienke renomovaných odborníkov vyjde! Slovenská pošta sa už správa ako jediný a monopolný vlastník slovenskej poštovej
známky!
Vnuknutia
pána riaditeľa
O
tom, že vydávanie lacných – žiaľ, týka sa to aj kvality, a
teda aj dobrého mena Slovenska - známok je premyslený program a že tu ide o zmocnenie sa nášho národného rodinného striebra,
svedčia aj ďalšie skutočnosti - kým v Česku existuje emisný plán
na rok dopredu, náš budúcoročný je prázdny. Prečo – to nikto
nevie, hoci doteraz takáto prax platila aj u nás. Pán poštový riaditeľ
sa chválil, že nápad na známku "hokej" dostal ako vnuknutie.
Nuž odteraz možno slovenská
poštová známka bude už závisieť iba od jeho vnuknutí. Načo je smiešny
edičný plán, okolo ktorého mudrujú rôzni mudrlanti (s odborníkmi
boli vždy len ťažkosti!), keď to hravo zvládne jeden človek vo
svojich svetlých chvíľkach. Je síce pravda, že svetová pošta vydala
varovanie, aby vydavatelia nevydávali zbytočné známky; ale na
Slovensku sa budú rodiť také známky, aké sa prisnijú pánovi riaditeľovi
a basta fidli! A nijaká komisia mu do toho kafrať nebude.
Riaditeľ
Dobrotka vyhlásil, že základom všetkého je ekonomika a ofset je výhodnejší
ako oceľotlač, pretože tá je drahá.
Zaujímavé, že v prípade známky "pápež" bude pošta alebo
ministerstvo (je to jedno, pretože vždy sú to peniaze daňových
poplatníkov) platiť dvakrát - zaplatí ofset v Anglicku a zaplatí aj
našim známkovým umelcom, ktorí známku "pápež" urobili a
teraz ju ako nepoužiteľnú strčia do šuplíka!
Už
v našom prvom článku sme tvrdili, že v kauze lacných poštových známok,
ktoré Slovensko vyjdú riadne draho (prichádzame o dobré meno), ide len
a len o peniaze. A že je to "válovstory" v modrom, pretože po
príjmoch zo známok a z poštových služieb siahajú borci
Súvislosti, ročník II, číslo 36, 4.9.2003
ĽUBOMÍR
STANČEK
PROFILY:
LADISLAV
FISCHMEISTER - František Beneš
ENRICO
STANKO VRÁZ & JOSEF KOŘENSKÝ, Břetislav Janík
FRANCOIS
FOURNIER - geniální padělatel ke škodě sběratelů, Břetislav Janík
ARŠÍK
"KDE DOMOV MůJ?", Peter Hoffmann, Švédsko
JOSEF
HERČÍK A 1. grafická společnost
ONDRÁČEK
Miloš, český grafik a rytec
MISTŘI
PERA: Pierre MAHÉ & Jean Baptista Phillip Constant MOENS
DÍLA
NĚMECKÝCH tvůrců na československých poštovních známkách
LEXIKON
českých a slovenských autorů a rytců poštovních známek
KDO
JE DĚVČÁTKO Z POŠTOVNÍ ZNÁMKY?, Karel
Černý
MISTR
JOSEF HERČÍK, IN MEMORIAM
DÍKY,
PANE MOENSI
BOHUMIL
HEINZ
FILIP
DE FERRARI - Pan Filatelista - Pan Ferrari
KONTAKT:
Inet since 17.05.1999
Last edit: 26.12.2003
ISSN 1211-8945
© 1999-2003 BRETISLAV JANIK
EDITOR & BOARD / VYDAVATEL
& REDAKČNÍ RADA