MAIN PAGE / |
JUBILUJÚCI AUTORI
|
Reklama:
|
|||||||||
|
Narodil sa 8. marca 1953
v Levoči. V rokoch 1971 - 1977 študoval na Vysokej škole výtvarných
umení v Bratislave, v oddelení knižnej tvorby u profesora Albína
Brunovského. Svoje umelecké vzdelanie si ďalej prehlboval na École
Nationale Supérieure des Arts Décoratifs v Paríži v oddelení grafiky
u profesorov Fioriniho a Le Heudea (1976) a internou umeleckou ašpirantúrou
v odbore rytectva známok na VŠVU v Bratislave pod vedením Josefa Herčíka
a Albína Brunovského (1979 - 1984). V roku l982 absolvoval odbornú stáž
v štátnej tlačiarni poštových známok v Périgueux vo Francúzsku. Po
skončení štúdia začal pôsobiť najprv ako externý pedagóg v odbore
ryteckých techník, od roku 1990 ako vedúci oddelenia tvorby cenín a
rytectva na Katedre grafiky VŠVU. Do súčasnosti vychoval viacero
nasledovníkov, ktorí sa tiež veľmi dobre uplatnili v tvorbe slovenských
poštových známok. V roku 2002 získal titul ArtD. habilitoval za
docenta. Je predsedom Realizačnej komisie známkovej tvorby a tiež členom
Námetovej komisie známkovej tvorby. Okrem intenzívneho pôsobenia v
oblasti známkovej tvorby sa venuje aj voľnej a užitej grafike, knižnej
ilustrácii a výtvarnej spolupráci na filmových scenároch. Komponuje i
hudbu a hudbu k filmom. Žije a tvorí v Bratislave. OCENENIA ZA ZNÁMKOVÚ
TVORBU: SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: Z výtvarného vzdelania
Martina Činovského ako aj z jeho zamerania na malé grafické formy je
zrejmé jeho systematické smerovanie k tvorbe poštových známok a cenín.
Prvú ryteckú príležitosť v rámci známkovej tvorby dostal v roku
1986 pri transkripcii známky X. MS vo volejbale žien podľa návrhu F Míška.
Ešte počas trvania Česko-Slovenska ako jediný slovenský rytec
realizoval do známkovej podoby z prevažnej časti návrhy slovenských výtvarníkov
A. Brunovského a I. Schurmanna. Motívmi sa tieto známky často viazali
k Slovensku a k jeho reáliám - okrem osobností, krajiny a stavebných
pamiatok podľa historických predlôh aj k BIB a prácam jeho účastníkov.
Z tohto obdobia pochádza tiež neobyčajne citlivá rytina známky
vydanej k 125. výročiu Matice slovenskej (1988) podľa návrhu Albína
Brunovského, zdôrazňujúca zvláštnu drobnokresbu jeho umeleckého
prejavu. V pocte svojmu pedagógovi sa k nej Martin Činovský vrátil
znova v roku 1999, kde ju sčasti zakomponoval do portrétu veľkého
grafika. Do formy poštovej známky transponoval okrem iného aj rukopisne
náročné maľby klasikov slovenského výtvarného umenia - Martina
Benku a Antona Jasuscha - i nemenej štýlovo vyhranené dielo súčasného
umelca Vladimíra Kompánka. Prvé vlastné návrhy
spojené s realizáciou nenechali na seba dlho čakať. V roku 1991 to bol
Martin Benka k Dňu československej poštovej známky a v roku 1992 stvárnenie
sochy sv. Martina od G. R. Donnera. Po preniknutí medzi hegemóniu českých
rytcov získava Martin Činovský ďalšie prvenstvo - stáva sa prvým
slovenským grafikom a zároveň rytcom, ovládajúcim náročnú techniku
ryteckého spracovania známok. Treba podotknúť, že túto pozíciu si
zaslúžil, a to nielen svojím veľkým výtvarným talentom, ale aj
pracovitosťou a trpezlivosťou, ktoré sú pre rytca nevyhnutné. Školením
nadobudnuté vedomosti začal čoskoro tvorivo rozvíjať. Neuspokojil sa
s prostým modelovaním predlohy stále rovnakou tradičnou šrafúrou oceľorytiny,
ale postupne ju obohatil o ďalšie rozmanité štruktúry a obdivuhodné
premeny línie, ktoré viac vyhovovali jeho vnútornej predstave o
rytectve ako umeleckej interpretácii. Týmto spôsobom získali známky,
ktoré vytvoril, alebo na ktorých sa spolupodieľal, viac osobnostne
zainteresovaného výrazu. Na druhej strane však kultivovane a
disciplinovane ako špičkový profesionál vo svojom odbore rešpektoval
typické znaky návrhov iných umelcov. Patria k nim: J. Baláž, J. Buková,
R. Brun, K. Felix, D. Grečner, D. Kállay, K. Ondreička, V. Machaj a
sporadicky aj ďalší. A naopak - podľa rozkresieb Martina Činovského
realizovali rytiny R. Cigánik, A. Feke a F. Horniak, podľa grafickej úpravy
i M. Ondráček a B. Šneider. Tretie prvenstvo Martina
Činovského je skutočnosť, že je autorom prvej známky Slovenskej
republiky, vydanej k vzniku štátu 1. 1. 1993. Jej zdanlivo jednoduchá,
ale heraldicky bezchybne stvárnená symbolika - Slovenský štátny znak
otvára pred celým svetom kapitolu emisnej činnosti Slovenskej pošty a
aktivity slovenskej filatelie. K tomuto významnému počinu sa viaže i
neskoršie dôstojné stvárnenie prvých predstaviteľov nášho štátu
- prezidentov Michala Kováča a Rudolfa Schustera. Podľa návrhov iných
autorov realizoval značný počet portrétnych známok - vo svojej
typickej vyváženosti predlohy s tvorivou, mnohostrannou transkripciou.
Patria k nim J. L. Bella, A. Dubček, J. Kollár, J. Murgaš, generáli R.
Viest a J. Golian, Ch. Sófer, Ján Pavol II., I. Textorisová a ďalšie. Najvydarenejšou a z hľadiska
odborníkov i verejnosti najoceňovanejšou známkou sa stal portrét Ľudovíta
Štúra z roku 1995. S invenčnou kresbou Jozefa Baláža, spájajúcou
realistický portrét historickej osobnosti a alegorický portrét jeho
slovanskej múzy, sa neodmysliteľne viaže rytecké zvládnutie týchto
dvoch kontrastne odlišných polôh. Martin Činovský riešil túto úlohu
plným, plastickým podaním dynamickej, hustej šrafúry v portréte Ľudovíta
Štúra a naopak, veľmi jemnou, až priezračnou linkou charakterizujúcou
ideálnu bytosť. Veľkou prednosťou Martina Činovského je predovšetkým
jeho schopnosť empaticky transkribovať' akýkoľvek výtvarný prejav -
od starých majstrov najrôznejších dôb a štýlov cez ľudové umenie
až po detskú kresbu. Napriek tomu nerezignoval
ani autorsky. Príkladom zaujímavej koncepcie vlastných návrhov a
realizácií môže byť emisia Antoine de Saint-Exupéry ako celok známky,
kresby na FDC a pečiatky komponovanými s použitím feérie z ilustrácií
slávneho spisovateľa. S jasným a prehľadným zámerom vytvoril celú
kolekciu pohľadov na slovenské hrady a na interiéry historických miest
(Spišský hrad, Budatín, Krásna Hôrka, Trnava, Banská Štiavnica,
Levoča), ktoré sú nielenže topograficky presné, a plnia tak poznávaciu
funkciu, ale svojou nadsadenou farebnosťou takmer rozprávkovo príťažlivé.
K nim sa zaraďuje i pohľad do romantického dvojradia dreveníc
vysokohorskej dediny Vlkolínec, chránenej v programe Svetového kultúrneho
dedičstva pod patronátom UNESCO s ideou konkrétnejšie ďalej
rozvinutou v prvkoch FDC. Ďalšie dve neobyčajne atraktívne známky s
motívmi kvapľovej výzdoby slovenských jaskýň sa zdajú vo svojej
komplikovanosti tak technicky náročné, akoby už dosiahli hranicu tradičných
ryteckých postupov. Vybrúsenou formou týchto emisií autor nepochybne
prispel nielen k prebudeniu túžby dôkladnejšie spoznať Slovensko, ale
aj k vyššiemu nastaveniu latky kvality a náročnosti slovenskej známkovej
tvorby. Vo svojej všestrannosti sa Martin Činovský dotkol i technických
tém, a to v Prvej konskej železnici a Lietadle Andreja Kvasza. Zámerne
zjednodušenou a naivne technicistickou štylizáciou im vdýchol dobovú
atmosféru, čo opäť vhodne doplnili kresby na FDC a pečiatky. Na motívoch
FDC si autor vždy dáva veľmi záležať, aby ideovo a tvarovo podporili
ústrednú koncepciu poštovej známky. Svojou náročnou prepracovanosťou
dosahujú úroveň jeho voľných, minucióznych grafických listov. Úplnosť
idey dotvárajú návrhy na pečiatky - vtipné a často presahujúce zaužívanú
predstavu o ich klasickej forme. Pôsobenie Martina Činovského
v oblasti slovenskej známkovej tvorby znamená taký veľký a univerzálny
prínos, že vlastne ani nie je možné predstaviť si bez neho jej vznik
a rozvoj. Svoje návrhy už od začiatku koncipuje prehľadne a rozvážne,
i keď sa bráni strate detailov pri miniaturizácii. Kladie dôraz na vyváženosť
kompozície, súčasne však chce predviesť aj dokonalé ovládanie
majstrovských fines, dobre zreteľných v príprave - v rozkresbe budúcej
rytiny. Vlastný rukopis mu umožňuje pružne si ju prispôsobovať podľa
zamýšľaného konečného výrazu. Pri prepisoch predlôh iných autorov
má možnosť vyberať si z celej škály prostriedkov, ktoré rytecká
technika poskytuje, práve tie najvhodnejšie. Mimoriadne virtuózne a
precízne dokáže pracovať so sútlačou plôch vo farebne náročných
kompozíciách, čo takisto nie je možné chápať len ako samozrejmosť,
ale ako výsledok umelcovej tvorivej vizuality a niekoľkoročných skúseností
rytca. V osobnosti Martina Činovského
ako mnohostranného výtvarníka, grafika a rytca (v úlohách autora návrhov
známok, FDC, poštových celín a pečiatok, grafických úprav,
rozkresieb a ryteckých realizácií) sa prelína moderná klasika tohto
špecifického odboru s dynamickým, tvarovo bohatým ponímaním
obrysovej línie i tvarujúcej štruktúry do vysoko kultivovaného celku
umocneného schopnosťou jemnej diferenciácie farebných plôch. Nové
zadania berie ako nové výzvy pre nové riešenia. Osobitne treba
vyzdvihnúť, že reprezentatívnosť jeho známkovej tvorby, ako spoločensky
významného odboru užitej grafiky, zostáva neustále súčasťou
reprezentácie Slovenska. Známková tvorba Jozefa Baláža a Martina Činovského
v ostatných rokoch predstavuje spoluprácu, ktorú ťažko od seba oddeliť,
keďže pracujú v dobre zohranom tandeme. Kresliarske schopnosti a
kompozičnú fantáziu Jozefa Baláža rovnako presne ako aj intuitívne
dotvára autorsky rozvinutá znalosť' špeciálnej ryteckej techniky
Martina Činovského. Ich spoločným úsilím vzniklo mnoho z najpôsobivejších
artefaktov poštovej grafiky Slovenskej republiky i ČSFR. Prvýkrát
realizoval Martin Činovský návrh Jozefa Baláža v roku 1991 - klasický
typ portrétu významnej osobnosti slovenských dejín Andreja Hlinku. Na
malej ploche realizovanej poštovej známky presvedčivo vyjadruje vyváženosť
medzi plnoplastickým návrhom a gradujúcou rytinou odhodlaný a zanietený
charakter tohto politika. Veľmi úspešný začiatok
spolupráce sa symbolicky posilnil prvou emisiou historického významu,
ktorá bola vydaná k 1.1.1993 Vznik Slovenskej republiky. Martin Činovský
je autorom návrhu i rytcom známky, Jozef Baláž je autorom medzipolia,
kresby na FDC a troch príležitostných pečiatok. Tento závažný krok,
jednoznačne sprevádzajúci štátotvorný akt, sa zrejme stále nestal
dostatočne známym a všeobecne doceneným. Najvýraznejším ocenením,
ktorého sa dostalo spoločne obom autorom, bola III. cena v súťaži
o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l´Exposition WIPA Viedeň za známku
Ľudovít Štúr z roku 1995. Vyniká mimoriadnymi kvalitami vynachádzavo
postaveného obsahu i jeho neobvyklého výtvarného realizovania. V období
1993 - 2002 sa Jozef Baláž a Martin Činovský spolupodieľali na vzniku
takmer dvoch desiatok poštových známok Slovenskej republiky, čo je úctyhodné
nielen množstvom, ale predovšetkým ich zvláštnou hodnotou. Za všetky
treba spomenúť aspoň stvárnenie ďalších osobností: J. L. Bellu, J.
Kollára, J. Škultétyho, I. Textorisovú, A. Dubčeka, Jána Pavla II.,
generálov R. Viesta a J. Goliana. Zakladateľský status a kontinuitný
prínos do oblasti známkovej tvorby Slovenska, ktorá je tiež dôležitou
súčasťou grafického diela obidvoch autorov, patria už neodmysliteľne
k jej celkovému obrazu. Zhodou okolností sa umelci v rozmedzí niekoľkých
marcových dní dožívajú významných životných jubileí. Jozefovi
Balážovi pri jeho osemdesiatych a Martinovi Činovskému pri jeho päťdesiatych
narodeninách ďakujeme za množstvo kreativity a práce, ktorou prispeli
k prezentácii vysokej kultúrnej úrovne Slovenskej pošty a filatelie a
prostredníctvom nich aj k šíreniu pozitívnej správy o Slovensku do
celého sveta. Prajeme im veľa zdravia, veľa úspešných a šťastných
rokov, krídla fantázie, ostré oko a pevnú ruku. KATARÍNA SZMUDOVÁ Zaujímavou
zhodou okolnosti je, že v roku 10. výročia existencie slovenskej známkovej
tvorby sa v tesnom slede dožívajú významných životných jubileí
dvaja jej najvýznamnejší tvorcovia - výtvarní umelci Jozef Baláž a
Martin Činovský. Osemdesiate narodeniny
akademického maliara Jozefa Baláža a päťdesiate narodeniny akademického
maliara doc. Martina Činovského, ArtD., sú nielen ich osobnými
jubileami, ale aj sviatkami našej známkovej tvorby. Tieto okrúhle výročia
sú príležitosťou na hodnotenie a tiež dobrým dôvodom predstaviť a
priblížiť ich tvorbu širokej verejnosti, pripomenúť tvorivé počiny
a umelecké úspechy. Jozef Baláž je najplodnejším tvorcom známkovej
grafiky na Slovensku, právom sa medzi slovenskými umelcami nazýva
nestorom tejto disciplíny. Jeho tvorba v tejto oblasti je nepretržitá
od roku 1957. Je významným medzníkom vo vývoji slovenskej známkovej
grafiky, predstavuje prechod od ojedinelých a sporadických vystúpení
slovenských autorov ku kontinuálnej a už neprerušenej činnosti
slovenských výtvarníkov. Balážova tvorba je
zdanlivým mostom, ktorý spája česko-slovenskú známkovú tvorbu so
slovenskou známkovou tvorbou. Tvorivým vkladom do česko-slovenskej
tvorby a vytvorením osobitého štýlu sa Jozef Baláž výrazne podieľal
na profilácii česko-slovenskej známkovej grafiky a spolu s Martinom Činovským
položili základy slovenskej známkovej tvorby. Tvorba Jozefa Baláža
predstavuje priklonenie sa známkovej grafiky k voľnej grafike a knižnej
ilustrácii v zmysle vytvorenia svojbytného štýlu tejto disciplíny úžitkovej
grafiky, ktorá sa odlišuje od plagátovej a propagačnej grafiky. V
slovenskej známkovej tvorbe vzniklo na tejto báze za aktívneho pôsobenia
rytca Martina Činovského tvorivé zázemie autorov formujúcich našu známkovú
grafiku. Ďalším významným medzníkom vo vývoji slovenskej známkovej
tvorby bol rok 1986, keď sa Martin Činovský predstavil ako rytec, prvý
slovenský tvorca oceľorytiny. Umelecká reprodukčná technika oceľorytiny
sa stala pre slovenskú známkovú produkciu charakteristická. Známková
tvorba Slovenskej republiky sa vďaka zanietenému úsiliu Jozefa Baláža
a Martina Činovského mohla predstaviť svojou prvou emisiou už v deň
vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Neúnavné úsilie a strhujúce
nadšenie, s akým sa obidvaja umelci pustili do utvárania podoby
slovenskej známkovej tvorby, bolo inšpirujúcim podnetom pre celú generáciu
grafikov, ktorí sa v prvých rokoch zapojili do tvorby známok. Obidvaja
jubilanti nielen ako aktívni tvorcovia, ale i ako členovia a po sebe
nasledujúci predsedovia poradných orgánov ministra dopravy, pôšt a
telekomunikácií pre známkovú tvorbu majú podiel na profilácii
slovenskej známkovej produkcie.
Hoci je jedno desaťročie
slovenskej známkovej tvorby krátkym obdobím na definitívne hodnotiace
stanoviská, je nepopierateľnou skutočnosťou, že obidvaja jubilanti sú
zakladateľmi tejto výtvarnej disciplíny na Slovensku. Položili jej základy
na vysokej výtvarnej úrovni. Slovenskú známkovú grafiku formovali ako
jedinečnú grafickú disciplínu schopnú modernými výrazovými
prostriedkami vyjadriť vážne témy spoločenskej objednávky, vyjadriť
ich v miniatúrnom formáte výtvarne presvedčivo a umelecky pôsobivo.
Predstavili známkovú grafiku založenú na grafickom výraze a oceľoryteckej
transkripcii ako umeleckú tvorbu, ktorá je neoddeliteYnou súčasíou
voYnej grafickej tvorby autora a tvori integrálnu súčast' výtvarného
prejavu súčasnosti. Na základe medzinárodných
ocenení známkovej tvorby jubilujúcich majstrov, ktoré boli prvými
medzinárodnými úspechmi slovenskej známkovej tvorby, hodnotíme ich
tvorbu aj ako významný prínos v propagácii Slovenska. Za osobitne významný
podiel na tvorbe slovenskej známkovej grafiky pri rozvoji tejto špecifickej
disciplíny výtvarnej tvorby i za významný prínos, ktorým sa poštové
známky vytvorené Jozefom Balážom a Martinom Činovským podieľajú na
propagácii Slovenska, jeho krás, kultúry a umenia v zahraničí, patrí
autorom úprimné poďakovanie. Do ďalších rokov želáme jubilujúcim
autorom, Jozefovi Balážovi a Martinovi Činovskému, spolu so zberateľmi
a obdivovateľmi ich diela ako aj širokou kultúrnou verejnosťou veľa
tvorivých úspechov, zdravia, pohody a nemiznúci pocit dobre vykonanej
práce, za ktorú im patri naša srdečná vďaka. Vzdávame hold ich tvorbe. ANTÓNIA PAULINYOVÁ |
|
|||||||||
|
|||||||||||
PROFILY: |
LADISLAV
FISCHMEISTER - František Beneš
|
||||||||||
|
|
||||||||||
|